Obec Bošany vznikla v roku 1924 zlúčením Veľkých a Malých Bošian.
Staré a inojazyčné názvy obce
Veľké Bošany: Prvá písomná zmienka o tejto obci sa datuje do roku 1183, kedy sa nazývala Bossan. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1277 sú písomne doložené názvy terra Bosan a terra similiter Bosan, z roku 1411 názov Nogbassan a z roku 1773 názov Welke Bossany. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Nagybosan a Nagybossány.
Malé Bošany: Prvá písomná zmienka o tejto obci sa datuje do roku 1277, kedy sa nazývala Bossan. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1376 je písomne doložený názov Kysbassan a z roku 1773 názov Male Bosňany. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Kisbosán a Kisbossány.
Baštín: Prvá písomná zmienka o tejto obci sa datuje do roku 1332, kedy sa nazývala Baska. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1413 je písomne doložený názov Bascafalwa a z roku 1786 názov Bastin. Po maďarsky sa obec úradne nazývala Bácskafalu a Bácskafalva.
Administratívne začlenenie
Po roku 1881 boli obce administratívne začlenené pod Nitriansku župu; pred rokom 1960 pod okres Partizánske, kraj Nitra; po roku 1960 pod okres Topoľčany, kraj Západoslovenský.
D e j i n y
Z predhistorického obdobia sú z tohto územia písomne doložené: osídlenie v neolite – sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry, sídlisko hallštattské, rímsko-barbarské z 2. a 3. storočia a slovanské z doby veľkomoravskej, kostrové pohrebisko belobrdskej kultúry.
Obdobie feudalizmu a kapitalizmu
Veľké Bošany
Obec má staré osídlenie. V roku 1183 sa spomína tunajšia fara, v roku 1237 obec. Obec patrila Diviackovcom. V roku 1277 opustenú zem Bošany dostal Barleus a jeho bratia, synovia Baana z Diviak a synovia Kozmu ako náhradu za odobratú pôdu v Turci. Bošany neskôr patrili Bossányiovcom, ktorých časť v 15. storočí pod vplyvom husitskej posádky v Topoľčanoch sympatizovala s husitmi. V roku 1553 obec mala mlyn, 16 port (usadlostí), v roku 1778 mala 56 poddanských, 23 želiarskych, 19 nádenníckych a 6 nájomníckych domácností, chudobinec, mlyn a pivovar, v roku 1828 mala 124 domov a 874 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníci. Koncom 18. storočia sa spomína 5 krajčírov, 3 kováči, 3 mäsiari, 2 ševci, 2 čižmári, gombičkár, murár a výčapník. V roku 1866 Adolf Schmidt založil na bossányiovskom majetku koželužne, vtedy jedny z najväčších v Uhorsku. Vyrábali spodné kože, hnacie remene a záprahové postroje pre armádu. Koncom 19. storočia zamestnávali 100 robotníkov. Obyvatelia spracovávali kožky aj po domácky. Požiare v rokoch 1872 a 1903 narobili značné škody. V roku 1921 založili MO KSČ (Mestskú organizáciu Komunistickej strany Československa. V roku 1920 štrajkovali kožiarski robotníci a v rokoch 1919 a 1920 poľnohospodárski robotníci.
Malé Bošany
Obec vznikla v chotári obce Veľké Bošany. Patrila Zambokretskovcom a Podmanickovcom. V roku 1553 mala 2 porty (usadlosti), v 18. storočí 7 poddanských, 12 želiarskych a 3 nádennícke domácnosti, v roku 1778 mala 78 obyvateľov, v roku 1828 mala 25 domov a 180 obyvateľov. Obyvatelia boli roľníkmi.
Bošany
Továreň, ktorá bola v obci, v roku 1931 odkúpil Baťa a výrobu rozšíril. Väčšina obyvateľov za I. ČSR (Československej republiky) pracovala v miestnej továrni, časť ako poľnohospodárski robotníci na veľkostatku. Pred SNP a počas neho miestna posádka a obyvatelia spolupracovali s ilegálnou organizáciou strany. Zo skladov v Bošanoch sa vyzbrojili dobrovoľníci z miesta a okolia. V roku 1949 bolo založené JRD (Jednotné roľnícke družstvo), v roku 1952 ŠM (Štátny majetok). Garbiareň bola od roku 1953 súčasťou Závodov 29. augusta v Partizánskom, vybudovali sa nové byty, sociálne a kulturne zariadenia a služby. Obyvatelia pracovali v miestnych podnikoch, časť v závodoch v Partizánskom, Bánovciach nad Bebravou a Topoľčanoch.