Betlehemy, umelecké stelesnenie ľudskej túžby po sprítomnení výjavu Kristovho Narodenia, prešli v Európe dlhým historickým vývojom. Možno v žiadnej oblasti európskeho umenia nevidno také výrazné spájanie kultúrnych vplyvov ako práve tu. Kresťanský symbol Narodenia Krista stvárňovali umelci v podobe gotických oltárov, barokových chrámových scenérii i krehkých prác umeleckých remeselníkov. Rozsiahly spontánny prúd tvorby ľudových betlehemov koncom 18. a v 19. storočí vystriedalo zložité a často bolestné 20. storočie a nakoniec inšpirujúca súčasnosť.
Slovensko v centre Európy mohlo prijímať kultúrne a umelecké impulzy zo všetkých svetových strán. Tie potom vytvorili a vytvárajú unikátnu symbiózu, z ktorej kryštalizuje jedinečnosť slovenskej kultúry a umenia.
Vďaka polohe a dejinám našej krajiny je toto umenie nielen kvitnúce, ale aj zranené. Údery dejín ho poznamenali, ale nezničili. Historické a kultúrne rany Európy sú aj našimi a vždy znamenali nový, zrelší začiatok.
Téma betlehemov je súčasťou anticko-kresťanskej civilizácie, ktorá spoluvytvára európske základy. Jej historicko-kultúrny a duchovný rozmer je stále živý. Pomáha multikulturálnej spoločnosti zachovať si tvorivé nadšenie a odvahu. Výstava betlehemov sa snaží ukázať časť vzácneho európskeho dedičstva, ktoré bolo a chce zostať slobodné, krásne a ľudské.
Už v roku 1223 postavil svätý František z Assisi počas Vianoc v talianskom kraji Umbria ako sprítomnenie Narodenia Krista jednoduché jasle, ku ktorým postavil živé domáce zvieratá. Vo voľnej prírode tu slúžili polnočnú omšu pre chudobných šudí, držiacich v rukách horiace pochodne. Táto udalosť sa stretla s nadšeným ohlasom.
Zvyk stavať v kostoloch počas Vianoc jasle, obohatené postupne i o ďalšie postavy, šírila rehoľa františkánov do celej Európy (na Slovenskou prišli koncom 13. storočia). Neskôr, počas stredovekých cirkevných hier s adventnou a vianočnou tematikou, odohrávajúcich sa v kostoloch, niekedy aj na priestranstvách pred nimi, používali autori sochy, predstavujúce Svätú rodinu. Ostatné postavy hrali živí herci. Na našom území sú takéto hry známe od 15. storočia.
Vyrezávané gotické krídlové oltáre, na ktoré bolo územie Slovenska také bohaté, zohrali pri vývoji betlehemov významnú úlohu. Z ústredného dreveného reliéfu, predstavujúceho Narodenie Krista alebo Klaňanie Troch kráľov, sa postupne začali osamostatňovať jednotlivé postavy v životnej veľkosti (napríklad známa skupina Narodenia Krista z okruhu Majstra Pavla z Levoče z konca 15. až začiatku 16. storočia).
Betlehemy, ktoré začali stavať v 16. storočí i na Slovensku vo svojich kostoloch jezuiti, boli zo začiatku taktiež v životnej veľkosti. Neskôr, v období baroka boli betlehemy v kostoloch veľmi reprezentačnou záležitosťou: jednotlivé postavy boli oblečené do dobových odevov z drahých látok, často ozdobované šperkami. Ich zoskupenie a oblečenie sa menilo podľa toho, ktorý deň vianočného obdobia práve prebiehal. Pre zvýšenie celkového dojmu bývali scenérie niekedy mechanicky pohyblivé.
Rozmery kostolných betlehemov sa z praktických dôvodov postupne zmenšovali. Keď koncom 18. storočia nastal na našom území v súvislosti s osvietenskými reformami cisára Jozefa II. zákaz stavať betlehemy v kostoloch ako jav, ktorý je pre cirkev nedôstojný, začali sa sťahovať v menšej podobe do jednotlivých domácnosti. Ich rozkvet, veľká obľuba a s tým spojené rozšírenie v širokých ľudových vrstvách pokračovalo na Slovensku počas 19. i na začiatku 20. storočia. Autormi najmä drevených figúrok boli nielen samoukovia, ale i žiaci odborných rezbárskych škôl, ktorých bolo v 19. storočí na území Slovenska niekoľko.
Po krutej perzekúcii päťdesiatych rokov, kedy všetko, čo len náznakom spojené s náboženstvom, bolo nemilosrdne likvidované, nastala v tvorbe betlehemov – i sakrálneho umenia na Slovensku vôbec – nútená prestávka. Len veľmi zriedkavo vzniklo dielo tohto zamerania, väčšinou pre súkromnú potrebu. V posledných desaťročiach sa však čoraz viac autorov vracia k tomuto večnému námetu. Ich betlehemy sú už iné: čerpajú z tradície, hľadajú ale i nové spôsoby vyjadrenia. Používajú často aj netradičné materiály. Spája ich však spoločná túžba čo najlepšie zobraziť nekonečnú betlehemskému tému.
Myšlienka stavať na Vianoce jasličky už od svojho prvého vzniku nikdy neprestala existovať. V celej Európe prehriala svojím láskavým lúčom múry katedrál i steny skromných príbytkov, našla svoje vyjadrenie vo vrcholných umeleckých dielach i v kúsku hrubo opracovaného dreva, do ktorého vdýchla fantáziu neškolená ruka samouka. Betlehemy, tvorené dnes už na celom svete pre potešenie srdca, sú symbolom a darom pokoja a lásky – pre všetkých ľudí dobrej vôle.
